Laserový popis má za cieľ predovšetkým vytvoriť dobre čitateľný kontrast, a to najčastejšie na povrchu popisovaného materiálu. Laserové popisy tak bývajú relatívne hladké, najviac len s drobnou plasticitou. Podľa použitého typu laserovej aplikácie sa môže jednať o vytváranie tenkých vrstiev oxidov rozdielnej farby, vytváranie kontrastu za pomoci sadzí, či ovplyvnenie povrchu na zabezpečenie odlišného lomu svetla.

Laserové gravírovanie má za úlohu vytvoriť v materiáli naopak plastický reliéf, väčšinou za pomoci odparovania väčšieho objemu materiálu, vďaka čomu vznikajú v materiáli miesta s hĺbkou rádovo desatín mm alebo aj viac. Oproti laserovému popisu je gravírovanie oveľa časovo náročnejšie – na odparenie určitého množstva materiálu je potrebné väčšie množstvo gravírovacích cyklov, kedy každý cyklus odparí len zlomok požadovanej hĺbky.

Je nutné spomenúť, že do určitej miery sa môžu obe aplikácie drobne prelínať. Pri laserovom popise je vždy odparený zlomok materiálu a aj gravírovanie môže byť použité na značenie dielov, a to najmä v prípadoch, keď je požadovaná vysoká mechanická odolnosť popisu. Kontrast je v tomto prípade ale tvorený skôr odlišnou svetlosťou na povrchu av hĺbke gravírovaných oblastí, kde je tmavosť daná prítomnosťou tieňa.